Ak niekoho stratíme, nehnevajme sa, nedávajme na toho človeka - veď je to on s ktorým máme krásne spomienky. A tá bolesť ktorá je v nás, nebojme sa jej - nebojme sa ju prežívať, straňme sa ju tlmiť. Veď práve ona nám dáva pocítiť, že sme ľudia.
Strašná bolesť, keď človek stratí to čo nikdy nevlastnil: lásku.
Keby moje srdce vedelo hovoriť, rozpravalo by iba o tebe. Keby vedelo kracat, utekalo by za tebou. No ono vie iba biť a preto bije pre teba...
Medzi bežným dobrodružstvom a večnou láskou je ten rozdiel, že bežné dobrodružstvo trvá o niečo dlhšie.
Nie je choroba milovať, ale nemilovať.
Treba zabiť mnoho lások, aby došlo k láske.
Sú ľudia, ktorí by sa nikdy nezamilovali, keby nepočuli hovoriť o láske.
Láska, ktorá sa zrodí odrazu, sa najdlhšie lieči.
Čo možno vziať a čo zároveň všetko berie? Láska!
S pravou láskou je to ako so zjaveniami duchov: každý o nich hovorí, ale málokto ich videl.
Ľúbiť, to neznamená pozerať sa jeden na druhého, to znamená pozerať sa spolu tým istým smerom.
Niet iného lieku na lásku ako viac lásky.
Bez bolesti nemožno žiť v láske.
Niekoho milovať znamená ako jediný vidieť zázrak, ktorí iní nevidia.
Keď ľúbime, ľúbime celého človeka takého aký je, nie takého, akým chceme aby bol.
hlasni za mna na www.sisi-skejt.blog.cz