Titanic bol luxusný parník spoločnosti White Star Line, ktorý stroskotal v priebehu svojej prvej plavby v noci zo 14. na 15. apríla roku 1912. Spolu s loďou zahynulo asi 1500 cestujúcich a členov posádky. Skaza Titanicu je jednou z najznámejších námorných katastrof.
PRVá PLAVBa
12. apríla vyplával Titanic na svoju prvú plavbu na trase Southampton - New York. Na palube mal 2227 osôb, z toho 337 cestujúcich v prvej triede. Okrem iných sa na palube nachádzali generálny riaditeľ spoločnosti White Star Line a šéfkonštruktér lode. Lodi velil šesťdesiatročný kapitán Edward J. Smith, komodor flotily White Star Line, ktorý predtým slúžil na Olympicu (sesterská loď Titanicu). K dispozícii mal 7 dôstojníkov (vrchný dôstojník Wilde a 1.-6. dôstojník).
V priebehu plavby dostal Titanic niekoľko varovaní ohľadom ľadových krýh, ktoré sa objavovali nezvyčajne ďaleko na juhu. Obsluha rádiostanice však bola natoľko preťažená, že odovzdala kapitánovi a dôstojníkom iba časť z týchto správ, napriek tomu je zrejmé, že kapitán aj dôstojníci si boli dostatočne vedomí rizika stretnutia s kryhami. Napriek tomu sa však Titanic plavil ďalej rýchlosťou 21 uzlov, čo ukazuje na značné sebavedomie kapitána (alebo veľký tlak, ktorému bol vystavený od generálneho riaditeľa spoločnosti).
STROSKOTANIE
14. apríla o 23:39 spozoroval námorník Frederick Fleet, ktorý hliadkoval vo vraňom hniezde, kryhu bezprostredne pred loďou a informoval o nej kapitánsky mostík. Prvý dôstojník Murdoch sa dopustil chyby, keď vydal osudný rozkaz: "Celkom vľavo! Plnou silou späť!!"
Pokusy s Olympikom ukázali, že zrážku nebolo možné odvrátiť. Titanic mohol prežiť iba vtedy, pokiaľ by narazil do ľadovca priamo, prípadne keby sa o ľad otrel trocha menej dôrazne. Je pochopiteľné, prečo prvý dôstojník nemal v úmysle nabehnúť s loďou na ľadovec, ale jeho rozkaz nebol optimálny ani pokiaľ ide o úhybný manéver. Titanic pri svojej tonáži a veľkosti reagoval na kormidlo relatívne pomaly. Plný spätný chod skrutiek navyše účinok kormidla ešte mierne tlmil, pretože parná turbína poháňajúca strednú skrutku nebola konštruovaná na spätný chod a preto sa pri spätnom chode úplne zastavila. Lepšie by bolo ponechať skrutky v plnom chode vpred, prípadne dať spätný chod iba pri ľavej skrutke - za týchto okolností by Titanic uhol o troška viac a možno by potom prežil, hoci nepochybne ťažko poškodený. Takto bol jeho osud spečatený.