Láska
18. května 2008 v 10:57 | SiMiKa
5. května 2008 v 14:55 | SiMiKa
Ak niekoho stratíme, nehnevajme sa, nedávajme na toho človeka - veď je to on s ktorým máme krásne spomienky. A tá bolesť ktorá je v nás, nebojme sa jej - nebojme sa ju prežívať, straňme sa ju tlmiť. Veď práve ona nám dáva pocítiť, že sme ľudia.
Strašná bolesť, keď človek stratí to čo nikdy nevlastnil: lásku.
Keby moje srdce vedelo hovoriť, rozpravalo by iba o tebe. Keby vedelo kracat, utekalo by za tebou. No ono vie iba biť a preto bije pre teba...
Medzi bežným dobrodružstvom a večnou láskou je ten rozdiel, že bežné dobrodružstvo trvá o niečo dlhšie.
Nie je choroba milovať, ale nemilovať.
Treba zabiť mnoho lások, aby došlo k láske.
Sú ľudia, ktorí by sa nikdy nezamilovali, keby nepočuli hovoriť o láske.
Láska, ktorá sa zrodí odrazu, sa najdlhšie lieči.
Čo možno vziať a čo zároveň všetko berie? Láska!
S pravou láskou je to ako so zjaveniami duchov: každý o nich hovorí, ale málokto ich videl.
Ľúbiť, to neznamená pozerať sa jeden na druhého, to znamená pozerať sa spolu tým istým smerom.
Niet iného lieku na lásku ako viac lásky.
Bez bolesti nemožno žiť v láske.
Niekoho milovať znamená ako jediný vidieť zázrak, ktorí iní nevidia.
Keď ľúbime, ľúbime celého človeka takého aký je, nie takého, akým chceme aby bol.
8. dubna 2008 v 18:05 | SiMiKa
... je naozaj láska...určite odporúčam si to prečítať...Možno to poznáte, nakoniec, je to dosť staré, ale mňa to vždy...dojme =)
25. února 2008 v 19:46 | sissi
25. února 2008 v 19:44 | sissi
24. února 2008 v 18:24 | sissi
Čo dokáže láska...
Bolo raz jedno slepé dievča, ktoré
nenávidelo seba a celý svet zato, že
nemôže nič vidieť. Mala vrodenú vadu a
nikdy nič a nikoho nevidela. Každého
neznášala, okrem svojho chlapca. On bol
stále s ňou a vo všetkom jej ochotne
pomáhal. Raz mu povedala, že ak by mohla
niekedy uvidieť svet, hneď by sa za neho
vydala.
Stalo sa jedného dňa, že sa
konečne po dlhom čase našiel darca očí
pre túto dievčinu. A tak sa konečne
tešila, že uvidí celý svet a tiež svojho
milovaného...
Chlapec sa jej hneď po operácii prišiel
opýtať: "Tak, teraz keď už uvidíš celý
svet, vydáš sa konečne za mňa?"
Dievčina sa usmiala, ale keď otvorila
svoje nové oči a po prvýkrát uvidela
svojho milého, ostala v šoku! Bol tiež
slepý...
Začala premýšľať o svojom novom živote a
nakoniec ponuku slepého chlapca na sobáš
odmietla! Chlapec odišiel smutný preč...
O pár dní jej prišiel od neho list,
napísaný rukou kamaráta. Mladík jej
poďakoval za všetky krásne chvíle, ktoré
spolu prežili, a na konci listu stálo: A
DAJ, PROSÍM, POZOR NA MOJE OČI!
23. února 2008 v 14:23 | sissi
Vraj zažiješ ju len raz v živote,
nechodí, nelieta si po svete,
nikdy nevieš, ktorá je tá pravá
prvá, stredná či tamtá zľava ...
Dopredu ti veru nevie nik,
ani ten najväčší záletník !
No keď stretneš tú pravú, pravého,
hoc´ zo sveta na míle vzdialeného,
márne sa budeš vzpierať, brániť,
svoje srdiečko bariérou chrániť,
ukrývať sa, vravieť nie dokola,
jej sila všetko toto prekoná !
Nerob si nádej, že máš vôľu pevnú,
ruky ti pri nej i v lete skrehnú.
srdce búši, v hrudi málo miesta má,
smútok veľký časom na teba dolieha.
Prichádza vždy znenazdajky, bez ohlášok
a tvoja tvár sa mení, už nie je bez vrások,
túžba byť s ním, byť s ňou sa zavalí,
čas ide sťa slimák, vlečie sa pomaly.
Niekto vraví, že takej lásky niet,
hoc´ obídeš celý vesmír, celý svet.
I ja som už márne dúfal, o nej v noci snil,
než prišla moja láska, ten cit ma omámil,
myslel som, že pre mňa nieto takej lásky,
smutný som svetom blúdil, nosil masky,
tváril sa, že o ňu nestojím, že jej mám dosť
a v duchu iba dusil nádej a chytal zlosť.
To však svetu preto som vravel denne,
že neveril som, že i ku mne príde.
Ona však prišla ako blesk nečakane,
ja som čakal: "Čo bude ? Čo sa stane ?"
V srdiečku začne plameň plápolať,
nedá sa, nemôžem pre ňu spať !
Nemám chuť na jedlá a nápoje,
lež hladný som stále, na pery, na tvoje ..
Dotýkať sa ťa túžim v jednom kuse,
jedno či v postieľke či v autobuse.
Cítiť sa pri sebe úplne celú,
v pondelok, piatok či v nedeľu.
Pomojkať ťa v náruči, hlávku na pleci mať,
do očí ti zas hľadieť, zamilovane dívať
a v tomto objatí pri veľkom, pritesnom,
oddať ti seba, dušu, srdce, venovať snom.
Vzniku takejto lásky míle nevadia,
lež vtedy chýbajú dotyky, objatia.
Veľká láska ma opája oboch nesmierne,
no do očí povedať: "Ľúbim ťa !" si nesmieme,
nemožno, nedá sa, hoc´ srdce spaľuje cit,
šťastnými už nevieme bez druhého byť.
Musíme i tak naďalej pre neho žiť
a každým slovkom lásku umocniť !
I bývajú i také dni, keď povieš si: "Už dosť,
si veľmi ďaleko a ja mám na teba zlosť,
že nie si pri mne, ´bo túžim ťa tu mať,
chcem v náruči tvojej relaxovať a spať,
ty nechodíš a ja už nevládzem.. NIE !
Tá naša láska je len obrovské trápenie,
chýba mi opora cez obyčajný deň,
márne ťa hľadám po svete, objímať chcem ! 
Len v mobile tvoj smutný hlas znie,
že ma veľmi miluješ a že sa ti cnie,
ja však potrebu inú v srdiečku mám,
do tvojej náruče rada sa oddám.
neplač už, nefňukaj, vieš , že si môj
i ja ťa milujem, tys´ mojko môj !
Brániš sa, bojuješ s láskou však márny to boj,
tým, že ti patrím, že úplne celý som tvoj.
Zbadáš ma v diaľave, srdce sa rozbúcha,
úsmev máš na tvári, príde i chvenie brucha..
Padáš do náruče, mizne ním reálny svet,
pri tom ťa hľadím, bozkami zaplavím hneď,
myšlienky záludné, čo lásku nechceli,
preč z tohto sveta navždy sa podeli.
veľká láska zas vyhrala vojnu,
raz iste dorazí k srdcu tvojmu,
nevedno kde je, kde hľadať ju máš,
na všetko treba ten správny čas,
nemusíš hľadať, po svete tápať,
musíš byť odvážny, proste kus chlapa,
bys´ až dorazí, veľkú silu mal, odvahu,
neostal nesmelo stáť vo dverách, na prahu,
nebráň sa i keď ťa zaplaví smútok, srdca bôľ,
neplač, že ten druhý v smútku pri tebe nebol,
on iste chcel, túžil, smutný bol sám,
že on je tu a ty v diaľave, dakde až tam.
Veľká láska je zmysel: "Prečo žiť!
za ňu sa oplatí i život položiť!
Bež za ňou ! Utekaj, čo sily stačia!
Na miesta, kde oči tvojho milého zočia!
Ta, kde veľkú lásku svoju máš,
iste sa poteší ak k nej zavítaš."
Niet väčšej odmeny jak objatie pevné,
že tešíš sa, že si s ním a ty zas pri mne!
Pre veľkú lásku oplatí sa žiť,
ísť za ňou preč, domov opustiť,
prejsť nejedno mesto či cudzí štát,
bys´ bol oporou, mohol pri nej stáť.
´Bo ju potrebuješ k životu ako soľ,
aby si usmiaty a šťastný na svete bol.
I ja takú veľkú lásku už v srdiečku mám,
hrozne je bez teba, mojko, cítim sa tak sám.
Viem, že i ja tvoju veľkú lásku dostávam
a všetko ostatné je len blud alebo klam.
navravieť si nezmysly, vnútiť si lži,
že už ma neľúbi, nechce a netúži.
Pri veľkej láske sa ti to iba zdá,
taká srdiečko opustiť nehodlá.
I keď rozum vraví inak, je proti nej,
celý svet nadáva, vyčíta... len závidí jej.
pre tú veľkú lásku chcem naďalej žiť,
dobrým slovíčkom tvoje krásne oplatiť,
o teba sa v bezsenných nociach báť,
vždy budem o teba láska bojovať.
Či v noci, keď únavou pôjdem spať
i cez deň, keď túžim ťa milovať.
Pre teba človeče jednu radu mám,
nebráň sa veľkej láske - ostaneš sám!
Bojuj, ži pre ňu , miluj a túž,
či nežná žena si či statný muž.
Prežívaj naplno cit ľúbostný,
len vtedy uvidíš jak je svet nádherný.
Uvidíš vtáčikov, prírodu, celý krásny svet,
´bo ak veľká láska skončí, bude sa ti cnieť.
Ak zanevrieš na ňu, iba ju závidieť budeš iným,
zabudneš vravieť pekné slová, robiť dobré činy,
len budeš všetkých vôkol seba svojim sklamaním ničiť,
tak sa dá i starého dobrého priateľa navždy stratiť.
Ak chceš byť vždy veselý a šťastný,
pre veľkú lásku sa trebárs zblázni,
rob veci by nikdy nevyhasla ti,
lebo sa ti nazad nikdy nevráti !
21. února 2008 v 10:36 | cmukátka
Veľa z nás už prežilo ozajstnú lásku.Každý deň vstávať s úsmevom na tvári,po škole prechádzky,večer zaľúbené SMS-ky.Ten pocit je neopísateľný.
Ale raz prídu aj zlé časy.Každý sa bojí povedať to kruté NIE.A nasleduje už len úzkosť,bolesť a plač.Prežili ste niečo podobné.Napíšte!!!